|
Moje antireferencie...
Na prekladateľskú činnosť živnosť nemám vybavenú (nemám IČO) a ani ho tak skoro mať nebudem.
Dôvod? Pretože – ako vieme aj zo známej televíznej relácie - „Na Slovensku je to tak!!!“... že podmienky podnikania sa veľmi často namiesto vylepšovanie „vyhoršujú“. Oblasť prekladateľstva a tlmočníctva je toho žiarivým príkladom. Táto činnosť je totiž zaradená medzi tzv. viazané živnosti, z čoho potom vyplývajú mnohé povinnosti, často nelogické, až komické. Je to však skôr tak trochu čierny humor. Napríklad od takého rodeného Maďara s maďarskými školami, ktorý trávil svoju mladosť tým, že sa krvopotne naučil (údajne - a aj podľa mňa) ten najťažší jazyk na svete – slovenčinu, vyžadujú štátnu skúšku z maďarského, t.j. z jeho materinského jazyka. To, že či vie dobre aj po slovensky, nikoho nezaujíma, pretože podľa zákona cieľovým jazykom je maďarský jazyk. Ak chce mať v živnosti uvedený ešte aj český jazyk, ktorému sa „za starej republiky“ prirodzene a hravo naučil, potom aby zvládol (a samozrejme aj kdesi, komusi zaplatil) ďalšiu štátnu jazykovú skúšku z českého jazyka.
Ak sa tomuto všetkému podrobí, potom mu už veľmi ochotne a rýchlo vybavia živnostenský list. Následne nato aby si potom založil svoj podnikateľský bankový účet, účtovníctvo a začal platiť vopred všelijaké poplatky do rôznych fondov a na konci roka ho čaká ďalšia povinnosť – daňové priznanie.
A čo tým získa? Hrdý titul „SZČO“, začo síce nič nekúpi, ale zato naopak, „nakúpi“ spomínané zákonné povinnosti. Keďže už je aj hrdým vlastníkom IČO, môže sa konečne prihlásiť do niektorých sprostredkovacích agentúr, ktorým však (ako mi to viacerí potvrdzujú) ide oveľa viac o získavanie klientov (samozrejme za patričný poplatok) ako o sprostredkovanie zákaziek.
|
